Rozhovor s režisérem Milanem Lasicou

Po úspechu muzikálu Niekto to rád horúce, ktorý ste režírovali na Novej scéne v roku 2000, ste sa opäť ujali réžie klasického amerického titulu Hello, Dolly! Máte k tomuto typu muzikálov nejaký špeciálny vzťah?
V posledných rokoch sa mi zapáčili. Dnes mám až akúsi sentimentálnu slabosť pre klasické broadwayské muzikály šesťdesiatych rokov.

Čím je pre vás muzikál Hello, Dolly! zaujímavý?
Tým, že ten príbeh je v podstate náš, stredoeurópsky. Pôvod má vo fraške rakúskeho dramatika Johanna Nestroya, ktorú prevzal americký dramatik Thornton Wilder, ten napísal komédiu Dohadzovačka a tú zasa prevzali tvorcovia muzikálu Hello, Dolly! Takže zaváňa to Viedňou, svetom, kam sme kedysi patrili a teraz patríme znovu. No a Američania k tomu dodali skvelú hudbu.

Ako upravovateľ, textár i herec ste sa podieľali na jednom z najúspešnejších slovenských muzikálov Plné vrecká peňazí.
To sa stalo tak, že sme sa v sedemdesiatych rokoch s Julom Satinským ocitli v spevohre Novej scény a dostali sme ponuku urobiť predstavenie, kde by sa využili všetky zložky spevoherného súboru. Tak vznikla z pôvodnej činohry Jána Soloviča Žobrácke dobrodružstvo hudobná komédia Plné vrecká peňazí. Nebol to v pravom zmysle slova muzikál, no dodnes som veľmi prekvapený úspechom tohto titulu a ešte viac tým, ako dlho ostal v povedomí divákov; mnohí spomínajú, že to videli niekoľkokrát.

Povolaním ste herec, komik. Aký je to pocit, ovládať svojich kolegov spoza režijného pultu?
Rád pracujem s veľmi dobrými hercami, vtedy ma režírovanie baví, keď sú s tým trošku problémy, tak ma to až tak nebaví. V tomto prípade je v mojom režírovaní viac radosti.

Čo by ste chceli povedať divákom, ktorí dnes sedia v hľadisku Novej scény na predstavení muzikálu Hello, Dolly!?
Dobrú zábavu.